17. november je deň boja za slobodu a demokraciu, ale je to hlavne deň voľna. Spolu s perfektným jesenným inverzným počasím to vytvorilo výbušnú kombináciu, ktorej sme nemohli odolať. Veľká Fatra je najkrajšia na jeseň a toto sa plne potvrdilo.
účastníci: Miňo P., Martin K., Andrejka a Janči S.
picasaweb.google.com/107689083618231874888/TlstaAOstra17112011?authkey=Gv1sRgCMyvjNWY9LKq-QE#
Nakoľko sa mi podarilo dostať skôr zo zamestnania, využili sme pekné odpoludnie na odstránenie Andrejkinho deficitu. Prešla už kopu kopcov, ale ten, na ramene ktorého leží jej terajšie bydlisko a pracovisko, zatiaľ neabsolvovala. Zvolili sme trasu z Vlkolínca a napriek neskorej jeseni a trochu klzkému terénu výlet hodnotíme ako veľmi vydarený. Ďalší dobrý typ na poobednú klubovku po práci.
účastníci: Andrejka a Janči S.
Veľký bok tvorí severný výbežok z hlavného hrebeňa kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier. Vrchol tvorí mohutná plošina mierne klesajúca od západu na východ dĺžky asi 2 km. Ide o pomerne málo navštevovanú časť Nízkych Tatier, takže je ideálnym cieľom pre vyznávačov samoty a ticha – a samozrejme krásnych výhľadov. Na tie si však treba naplánovať dobré počasie. A práve také panovalo v septembri 2011. Vyrazili sme ráno z Čertovice na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Kalamita a následná ťažba urobili svoje, ale orientácia až na pár výnimiek prebehla bez zablúdení. Na Zadnej holi sme hrebeň opustili a pokračovali cez Sedlo pod Veľkým bokom, kde v minulosti stála turistická chata vypálená počas SNP, na vrchol. Ten plne splnil očakávania, ktoré sme do neho vkladali. Absolútna samota, perfektné výhľady. Zostup viedol cez Malý bok do Malužinskej doliny a hoci v mape aj GPS sme mali naplánovaný solidný poľovnícky chodník, kalamita urobila svoje aj na tomto mieste. Z pohodového výstupu sa vyvinul pomalý boj so zarasteným rúbaniskom plným malinčia a žihľavy. Zdržanie bolo enormné a tak napriek "švihaniu" dolu Malužinskou dolinou sme nestihli autobus späť na Čertovicu. Ešteže sme mali v zálohe (a na chate) priateľa na telefón.
účastníci: Andrejka a Janči S.
Poobedný výstup na vrchol zakončujúci bočnú rázsochu Nízkych Tatier začínajúcu v oblasti Ďumbiera. Pohodový výlet, ktorý určitezaradíme ako klubovku.
účastníci: Andrejka a Janči S.
Pekný okruh z Revúc na hlavný hrebeň Veľkej Fatry. Išli sme hore Teplou dolinou do Severného Rakytovského sedla a následne hrebeňom cez Rakytov a Kračkov pod Čierny Kameň. Odtiaľ sme zbehli do Revúc a Miňo P., ktorý tam bol na guláši nás hodil k autu.
účastníci: Andrejka a Janči S.
Na Kráľovej Holi, stojí strom zelený... V skutočnosti tam stojí poriadne vysoký vysielač, ale to nijako neznižuje pôvab tejto mýtickej hory, na ktorú sme sa už dlho chystali. Vzhľadom na oblačnosť okolo 2000m sme vymenili Vysoké Tatry za Nízke a urobili sme si pekný okruh z Telgártu.
účastníci: Andrea a Janči S.
picasaweb.google.com/hs.vagus/KralovaHola2862011?authkey=Gv1sRgCNmK2fjDp6rY3QE#
Aj keď pôvodný plán na túto klubovku boli Tiesňavy a hrebeň Kraviarske vo Vrátnej, daždivé počasie nás odkázalo na bližší a kratší cieľ. Napokon sme sa super prešli na Prednú Maguru nad Partizánskou Ľupčou. Obzvlášť zaujímavá bola skratka na záver, ktorá bola síce neschodnejšia, ale zato dlhšia ako normálny chodník...
účastníci: Angela T., Braňo B., Jožko S., Miňo P., Alenka K., Andrea S., Janči S.
picasaweb.google.com/hs.vagus/PrednaMagura572011?authkey=Gv1sRgCIK_9bOB363DCg#
Ostrô (1067 m.n.m) sa napriek svojej neveľkej výške vypína nad Švošovom veľmi majestátne. Vzhľadom na krátku vzdialenosť je stúpanie vcelku prudké, ale nám v dobrej nálade ubiehalo veľmi rýchlo. Cestou dole sme si odskočili na Hrdoš a cez hrebeň Havrana sme popri Ľubochni zostúpili naspäť do Hubovej k autám.
účastníci: Janka M., Paťo X., Alenka K., Braňo B., Miňo P., Peťo M., Andrea S., Janči S.
picasaweb.google.com/hs.vagus/OstroAHrdos2662011?authkey=Gv1sRgCPDt98HnsfOjJQ#
V túto peknú nedeľu si Miňo P. s Alenkou K. vybehli na výlet Prosieckou a Kvačianskou dolinou. Určite to neľutovali, keďže vieme, že prírodné krásy sú v máji- mesiaci lásky obzvlášť príťažlivé...
účastníci: Alenka K., Miňo P.
Kopa nad Ľubochňou je rozložitý masív, ktorým začína turčiansky hrebeň Veľkej Fatry. Už dlho pútal našu pozornosť cestujúc autom medzi Ružomberkom a Martinom. Odradzovala nás svojou mrzkou medveďou povesťou, ale v tento deň dozrel čas. Cesta vedie z námestia v Ľubochni pekným, prevažne bukovým lesom. Výhľady sú vzhľadom na zalesnenie obmedzené, ale dych berúce. Na vrchole sme stretli staršieho pána, ktorý tu spolu s partiou z Krpelian čistil studničku a pripravoval drevo na chystaný každoročný výstup. Zostupovali sme cez Ľubochnianske sedlo zohyzdené diaľkovým elektrickým vedením. Dáždik na záver už nepokazil priaznivé dojmy z tohto pekného poldňového výletu.
účastníci: Miňo P., Janči S.
